V jednej krajine bola vo voľnej chvíli medzi záchranármi debata o svetových náboženstvách. Bol medzi nimi aj jeden kresťan. Od svojich kolegov dostal otázku: „Prečo si kresťanom? Má to nejaký zvláštny zmysel?“

On im odpovedal nasledujúcim príbehom:

Istý muž išiel krajinou a spadol do hlbokej jamy. Kričal o pomoc, lebo sám si nevedel poradiť. Steny boli hladké a strmé.

Tu šiel okolo brahman z najvyššej indickej kasty. Počul krik, zohol sa cez okraj jamy a vravel: „To, že si padol do jamy je tvoja karma. Teraz ti nemôže nikto pomôcť a musíš znášať následky svojej neopatrnosti.“

(Hinduizmus učí, že všetko, čo nás postihne sme si zapríčinili sami. Je to naša karma. Preto hinduisti veria, že sa znova narodia, aby zlepšili svoju karmu. Keď sa niekto má zle, je to znak, že v predchádzajúcom živote žil zle a za to musí teraz trpieť.)

Potom išiel tou cestou budhista. Počul volanie, naklonil sa cez okraj jamy a hovoril: „Je to smutné, že si padol do jamy, nemám ti ako pomôcť, nie je tu nič, ani lano, ani rebrík a rukou nedočiahnem, ale dám ti jednu radu. Pokús sa meditovať a ponoriť do podstaty jamy a tvojho utrpenia. Keby sa ti podarilo povzniesť nad toto utrpenie. Tvoja bolesť je časťou celku, patrí k tebe, tak ako aj radosť.“

(To je učenie budhizmu. Sú tam nádherné myšlienky, meditácie, praktiky a metódy, s ktorými sa možno duchovne uspokojiť a pohrúžiť sa do nich.) A budhista sa pobral ďalej.

Potom šiel tadiaľ moslim. Aj on počul krik a volanie a tak sa nahol k jame a keďže taktiež nemohol nijako reálne pomôcť tomuto človeku povedal mu: „Nie je tu nič čím by som ti pomohol dostať sa vonku. Nedá sa nič robiť. Alah to takto chcel. My nemôžeme meniť jeho vôľu.“

(Tento fatalizmus zodpovedá mysleniu v Islame. Moslimovia zachovávajú náboženské predpisy s veľkou horlivosťou, lebo považujú Alaha za veľkého a mocného a to ich vedie k spomínanému fatalizmu – akoby Alah chcel zo svojho trónu všetko riadiť a človek akoby strácal svoju slobodu a nemohol nič robiť v živote, len sa podrobiť nemeniteľnej vôli Alaha.) A aj moslim si išiel ďalej svojou cestou.

Muž v jame beznádejne kričal. Kto by ho mohol zachrániť od istej smrti? Zrazu prišiel niekto, kto sám zostúpil do jamy a povedal: „Vystúp na moje plecia a zachrániš sa.“ Muž tak urobil a naozaj sa dostal na slobodu. Avšak muž, ktorý zostúpil do jamy už nemohol vyjsť von, vzal jeho smrť na seba.

„A toto je učenie kresťanstva,“ hovoril kresťan svojim kolegom: „Záchranár, ktorý zostúpil do „jamy“ je Kristus. On pre nás zomrel, aby sme my mohli žiť. Iba pri ňom jedinom mám istotu, že ma nekonečne miluje a je pre mňa ochotný urobiť čokoľvek. Preto som kresťanom.“ A v zhromaždení nastalo ticho.

On pre nás zomrel, aby sme my mohli žiť. Iba pri ňom jedinom mám istotu, že ma nekonečne miluje a je pre mňa ochotný urobiť čokoľvek. Preto som kresťanom.“

Written by 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

5 + 7 =