Milí čitatelia, Cirkev nás v tomto roku pobáda viac spoznať, zamilovať si a utiekať sa pod ochranu svätého Jozefa, jej ochrancu. Rád by som vám v tejto súvislosti ponúkol príbeh jedného muža, dnes už svätého, ktorý bol známy svojou veľkou úctou, dôverou a odovzdanosťou k svätému Jozefovi. Je ním svätý André Bessette, brat z Kongregácie svätého Kríža.


Svätý André (Andrej) Bessette, vlasným menom Alfred, sa narodil roku 1845 v St. Gregoire d’lberville na juhu Kanady. Pochádzal zo skromných pomerov. Jeho otec bol drevorubač, debnár i stolár. Alfred mal 11 iných súrodencov. Jeho život bol značne poznačený ľudským nešťastím. Otec mu zomrel pri nešťastí v lese, keď mal 9 rokov, a matka o 3 roky neskôr. Rodina tak ostala bez rodičov. Alfreda si adoptoval jeho strýko a teta Nadeauovci. Nebola to však žiadna výhra. Strýko od všetkých v dome vyžadoval výkon
pri zverených prácach. Alfred bol často chorľavý a prejavovali sa uňho žalúdočné problémy, ktoré ho sprevádzali po celý život. Odtrhnutý od svojich súrodencov bol tak terčom posmechu a ponižovania, a to i pre jeho postavu. Meral niečo vyše 150 cm. Predsa však je jeho detstvo poznačené i jednou radostnou chvíľou. Ako 12-ročný pristúpil k prvému svätému prijímaniu. Teta mu podarovala maličký kríž, ktorý si ponechal po celý svoj život. Tiež sa viac spoznal s miestnym farárom André Provençalom. Ten sa stal pre neho duchovným sprievodcom a naučil ho modliť sa inak. Modliť sa z hĺbky srdca k Ježišovi, Márii a Jozefovi. Vo chvíľach voľna sa tak Alfred ponáral do ticha a hlbokej modlitby, ktorá mu jediná prinášala útechu v jeho strastiplnom živote. Neskôr si sám našiel prácu. Obuvník, pekár, kováč. Pracoval i na farme. Nikde sa však dlhšie neudržal. Ako 18-ročný sa preto rozhodol odísť budovať železnicu do Spojených štátov amerických, tak ako väčšina jeho známych. So sebou si zobral pár „handier“ a kríž, ktorý mu podarovala teta.


Po celý čas mu bola oporou modlitba a hlavne útecha a posila, ktorú nachádzal, keď sa utiekal k svätému Jozefovi. Svätý Jozef rozumel jeho ťažkostiam. Bol vždy nablízku. Po návrate z USA si opäť hľadal prácu. Vystriedal niekoľko zamestnaní. Po rozhovoroch so svojim duchovným sprievodcom André Provençalom sa rozhodol vstúpiť do Kongregácie svätého Kríža. Duchovný sprievodca poslal s Alfredom do Montrealu i sprievodný list, v ktorom sa písalo: „Posielam vám svätca.“ Tak sa začal roku 1872 noviciát. Po skončení noviciátu prijal meno André (Andrej). Andrého tešilo, že i ostatní bratia mali úctu k svätému Jozefovi, veď už vtedy bol patrónom Kanady. Avšak na sklonku života Andrého Bessetta jeho úcta k svätému Jozefovi ešte viac vzrástla. Nakoľko André vedel horko ťažko čítať a písať, priradili ho na vrátnicu. Úlohu vrátnika vykonával ešte dlhých 40 rokov. Spával tu, modlil sa dlho do noci i stravoval sa tu. Jediné, čo mu nespôsobovalo žalúdočné ťažkosti, bol škrob s vodou. Na vrátnici vykonával svoj apoštolát. Povzbudzoval deti prichádzajúce do školy a ich rodičov. Spoznával ich každodenné ťažkosti a trápenia. Všetkým odporúčal: „Choďte k svätému Jozefovi.“ Tiež častokrát dodával: „Treba sa naučiť trpieť, pretože i náš Pán veľa trpel,“ alebo „Nesmieme sa modliť, aby sme oddialili utrpenie, ale aby sme ho dokázali lepšie prijať.

Na radu svätého Jozefa začal rozdávať medailóniky sv. Jozefa. André tiež potieral chorých olejom, ktorý predtým horel v lampách v kaplnke pred sochou svätého Jozefa. Pritom sa modlil spolu s chorým, aby ho Pán uzdravil na príhovor svätého Jozefa. Napríklad v jedinom roku 1909 – 1910 ľudia nahlásili 112 úplných telesných uzdravení a vyše 4300 prípadov zlepšenia zdravotného stavu, nehovoriac o hojných duchovných milostiach. Samozrejme, všetky tieto udalosti sa nezaobišli bez povšimnutia verejnosti. Mnohí proti nemu brojili, nazývali ho bláznom. André však reagoval pokojne a vždy sa vyhovoril na svätého Jozefa, ktorý to všetko spôsobil. Jeho veľkou túžbou bolo vidieť chrám zasvätený svätému Jozefovi na priľahlom kopci Mont Royal oproti rehoľnému domu. Presvedčiť predstavených, aby odkúpili pozemok, nebolo ľahké. Keď však každý deň neviditeľná ruka posúvala sošku svätého Jozefa v kancelárii ekonóma brata Aldérica smerom ku kopcu, Andrého odpoveď na otázku, čo to má znamenať, bola jednoznačná: „Svätý Jozef chce byť uctievaný na tomto kopci.“ Brat Aldéric zakopal na tom kopci medailónik svätého Jozefa, dúfajúc, že sa im raz podarí za rozumnú cenu odkúpiť pozemok. A stalo sa. Na kopci bola v roku 1904 vybudovaná malá kaplnka. Sotva sa tu zmestilo 11 ľudí. Pribudla tiež krížová cesta a malá izbietka prilepená ku kaplnke, v ktorej býval brat André po zvyšok života. Tu prijímal pútnikov, modlil sa a odpovedal na mnohé listy. Dnes sa na kopci týči vznešené Oratórium svätého Jozefa s kupolou vysokou 97 metrov, ktoré je najväčším chrámom zasväteným svätému Jozefovi na svete. Brat André Alfred Bessette opustil tento svet 6. januára 1937 ako 91-ročný. Svätorečil ho pápež Benedikt XVI. roku 2010.


Nech je nám tento svätý povzbudením v prežívaní každodenných krížov a bolestí, tak ako aj on spájal svoje útrapy s útrapami nášho Pána. A nech v nás rozhojňuje úctu a odovzdanosť do rúk svätého Jozefa, tak ako bol do nich odovzdaný i sám Boží Syn.

Andrej Dominik

Written by 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

two × two =