Ježiš povedal: „Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský.“ (Mt 23, 9).

Tento zdanlivo biblický argument môžeme často počuť od kresťanov z protestantských cirkví ale môžeme sa s ním stretnúť aj u príslušníkov rôznych siekt a organizácii. Ako na to reagovať a prečo by sme si z toho nemali robiť ťažkú hlavu? Skúsme si to teraz spoločne zodpovedať. Jasným faktom je, že Pán Ježiš niekedy vo svojich vyjadreniach používal hyperbolu. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Keď sa na to pozrieme bližšie, tak zistíme, že ostatné pasáže Nového zákona naznačujú, že Kristovi služobníci majú aj istú formu duchovného otcovstva. Hyperbola je zveličovanie, ktoré sa používa na to, aby sa dalo niečo zvýrazniť a jasnejšie povedať. Je to spoločná vlastnosť biblickej reči. Napríklad dobrým príkladom toho je, keď Ježiš hovorí, že jeho učeníci musia „nenávidieť“ členov svojej rodiny: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život,nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lk 14,26).


Nehyperbolická parafráza tohto úryvku je uvedená v Mt 10, 37: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Ježiš tým nechce doslovne povedať, že nikoho na zemi nemôžeme nazývať „otcom“. Ak by to urobil, potom by sme týmto termínom nemohli nazývať ani vlastných biologických otcov, čo by bolo absurdné. Tiež by to obralo naše chápanie Božieho otcovstva o jeho pozemský referenčný rámec.

Všetky stvorenia majú nejakú podobnosť s Bohom a celkom osobitne ju má človek stvorený na Boží obraz a podobu. A tak mnohoraké dokonalosti tvorov (ich pravda, dobrota a krása) odzrkadľujú nekonečnú dokonalosť Boha. Preto môžeme hovoriť o Bohu, vychádzajúc z dokonalostí jeho stvorení, „lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13,5). (KKC 41) Vzývanie Boha ako „Otca“ je známe v mnohých náboženstvách. Božstvo sa často považuje za „otca bohov i ľudí.“ V Izraeli je Boh nazvaný Otcom ako Stvoriteľ sveta. Ešte väčšmi je Boh Otcom na základe Zmluvy a Zákona darovaného ľudu, o ktorom hovorí: „Izrael je môj prvorodený syn“ (Ex 4,22). Je nazvaný aj Otcom kráľa Izraela. (2443) A celkom osobitne je „Otcom chudobných“, sirôt a vdov, ktorí sú pod jeho láskavou ochranou. (KKC 238)

Keď reč viery označuje Boha menom „Otec“, poukazuje predovšetkým na dva aspekty: že Boh je prvopočiatkom všetkého a transcendentnou autoritou a že zároveň je dobrotou a starostlivosťou, ktorá miluje všetky svoje deti. Túto otcovskú nežnosť Boha možno vyjadriť aj obrazom materstva, ktorý lepšie zvýrazňuje Božiu imanentnosť a dôvernosť vzťahu medzi Bohom a jeho stvorením. Takto reč viery čerpá z ľudskej skúsenosti týkajúcej sa rodičov, ktorí sú pre človeka v istom zmysle prvými zástupcami Boha. Ale z tejto skúsenosti vyplýva aj to, že ľudskí rodičia sú omylní a môžu znetvoriť podobu otcovstva a materstva. Preto treba pripomenúť, že Boh presahuje ľudské rozlišovanie pohlaví. (KKC 370, 2779) On nie je ani muž, ani žena, on je Boh. Presahuje aj ľudské otcovstvo a materstvo, hoci je ich pôvodcom a mierou: nik nie je tak otcom, ako je Otcom Boh. (KKC 239)

Ide o to, že si nesmieme zamieňať druh otcovstva, ktoré má Boh a ktoré je najvyššie, s inou formou otcovstva, ktorá je obmedzená a dočasná. Na vyjadrenie tohto bodu zarážajúcim a nezabudnuteľným spôsobom používa hyperbolický jazyk, ale neočakáva, že by sa nadsázka brala doslovne. Ostatné pasáže Nového zákona teda naznačujú, že Kristovi služobníci majú úlohu duchovných otcov. Pavol hovorí o tom, ako sa stal duchovným otcom
Korinťanov: „Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium.“ (1 Kor 4, 14–15).

O Galaťanoch hovorí ako o svojich deťoch: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ (Gal 4, 19)

O Timotejovi: „Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách.“ (1. Kor 4, 17) „Timotejovi, pravému synovi vo
viere: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho
Pána.“
(1 Tim 1, 2) „Predkladám ti tento príkaz, syn môj, Timotej, v súlade s predchádzajúcimi proroctvami o tebe, aby si pomocou nich bojoval dobrý boj,“ (1 Tim1, 18) „milovanému synovi Timotejovi: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána.“ (2 Tim 1, 2) „Ty sa teda, syn môj, upevňuj v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi.“ (2Tim 2, 1)

O Títovi: „Títovi, pravému synovi podľa spoločnej viery: Milosť a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Spasiteľa.“ (Tít 1, 4)

A o Onezimovi: „…prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách.“ (Flm 1, 10)

O nich všetkých sa vyjadruje ako o svojich duchovných synoch. Inde
zasa Peter označuje Marka ako svojho duchovného syna: „Pozdravuje vás cirkev, vyvolená ako vy, ktorá je v Babylone, aj môj syn Marek.“ (1 Pt 5, 13)

A Ján označuje svojich čitateľov ako svoje malé deti: „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého.“ (1 Jn 2, 1) „Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti žijú v pravde.“ (3 Jn 1, 4).

Toto je štandardný spôsob reči v Novom zákone, ktorý zdieľajú viacerí autori vrátane Ježišových očitých svedkov (Petra a Jána). Táto rozšírená prax medzi apoštolmi ešte viac zdôrazňuje hyperbolickú povahu Kristovho vyhlásenia. Tak toto chápali apoštoli a takto by sme to mali chápať aj my. Tento vzorec tiež výrazne naznačuje úlohu, ktorú majú Kristovi služobníci ako duchovní otcovia, a ak má niekto konkrétnu úlohu, je správne odkazovať na ňu oslovovaním ho názvom roly, ktorá mu prislúcha. Podobné oslovenia môžeme vidieť aj v listoch ranných kresťanov, ktoré nie sú sú ´časťou kánonu Svätého písma. Boh proti tomu nenamieta a Cirkev sa
riadi apoštolským príkladom, keď hovorí o duchovnom otcovstve kňazov.

Peter Kalafut

Written by 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

five × 1 =