Sviatok 2.Január / Biskup, učiteľ Cirkvi 


* okolo 329-330 v meste Cézarei
† 1. Január 379

Presný dátum jeho narodenia sa nedá určiť. Narodil sa okolo roku 329-330 v meste Cézarei, v rímskej provincii Kapadócii, na území dnešného východného Turecka. Pochádzal z početnej rodiny, ktorá dala Cirkvi viacerých svätých. Vo východnej Cirkvi sa uctievajú ako svätí, jeho stará matka z otcovej strany Makrína, ďalej obidvaja rodičia Bazil a Emélia, jeho staršia sestra Makrína, brat Peter a brat Gregor, známy vo všeobecnej Cirkvi ako sv. Gregor Nysský. V útlom veku vychovávala Bazila jeho starostlivá a nábožná babka Makrína. Bazil prekonal v tom období ťažkú chorobu, ktorej takmer podľahol. Chorľavosť sa uňho prejavovala i neskôr v živote. Po iných stránkach sa však vyvíjal normálne, pričom bolo čoskoro badať jeho nadpriemernú rozumovú bystrosť. Po získaní školských základov sa Bazil dal na štúdium rétoriky. Prvým učiteľom mu bol vlastný otec, ktorý mal známu rétorickú školu. No otec predčasne zomrel, keď mal Bazil 13-14 rokov. Osirotený mládenec pokračoval v štúdiu najprv v rodnej Cézarei a neskôr v Carihrade, hlavnom meste východorímskej ríše. Záujem o štúdium priviedol Bazila až do gréckych Atén, ktoré boli stále uznávaným strediskom gréckej vzdelanosti. Tam nadviazal viaceré vážne priateľstvá, najmä s Gregorom Nazianzským, ktorého spoznal ešte kedysi v Cézarei. Bazila však okrem rečníctva a filozofie zaujímal i hlbší duchovný život. Preto sa po päťročnom pobyte v Aténách ako mladý zrelý muž (mal asi 27 rokov) vrátil do Kapadócie, kde sa chcel venovať asketickému životu pod vedením známeho askétu Eustatia. Eustatia už nenašiel a neúspešne ho hľadal i v sýrskej Antiochii a v Egypte. Jeho cesty však neboli zbytočné, lebo mu pomohli lepšie spoznať  rôzne typy východného mníšstva v Sýrii, Palestíne, Egypte a Mezopotámii, čo mu neskôr poslúžilo pri zostavovaní pravidiel mníšskeho života. Bazil žil istý čas ako mních v Ponte, v hornatom kraji severnej Kapadócie. Spolu s inými vytvoril mníšsku  komunitu, ku ktorej sa pripojil i jeho priateľ Gregor Nazianzský. Obidvaja sa venovali okrem modlitby, telesnej práce a skutkov kajúcnosti intenzívnemu štúdiu Sv. Písma a starších cirkevných spisovateľov. Počnúc rokom 360 musel Bazil niekoľkokrát zanechať mníšsky život, aby ako teológ bránil božstvo Ježiša Krista proti heréze arianizmu. V tejto úlohe sa zúčastnil v roku 360 i Carihradskej synody. V roku 364 bol vysvätený za kňaza. Znamenalo to preňho priame začlenenie sa do cirkevnopastoračnej činnosti, ktoré vyvrcholilo v roku 370, keď sa Bazil stal Cezárejskym biskupom a tým aj metropolitom Kapadócie. Jednou z jeho hlavných úloh vo vtedajších vieroučných zmätkoch bola obrana kresťanskej pravovernosti. Bola to nie len ťažká, ale aj veľmi nevďačná úloha. Nekompromisná obrana viery vyslúžila Bazilovi nie len nepriateľstvo heretikov a cisára Valensa, ale aj nepochopenie viacerých cirkevných predstaviteľov, ktorí si Bazilov zásadný postoj vysvetľovali ako prejav ctižiadostivosti. Veľkým sklamaním bol pre Bazila nedôverčivý a miestami až odmietavý postoj pápeža Damaza od ktorého Bazil žiadal pomoc pre herézov a nepokojom zmietanú Východnú cirkev. Situácia sa zlepšila až smrťou Cisára Valensa v roku 378.  Vtedy však už ostávalo Bazilovi iba niekoľko mesiacov života. Dôkazom toho, že Bazil nebol ctižiadostivým teológom ani bezohľadným cirkevným organizátorom, bola jeho neúnavná a všestranná charitatívna činnosť. Už ako kňaz a pomocník cézarejského biskupa Euzébia prejavil mimoriadnu obetavosť v čase hladomoru, ktorý postihol Kapadóciu okolo roku 368. Ako arcibiskup žiadal podriadených biskupov, aby vybudovali vo svojich biskupstvách útulky pre, chorých, chudobných a starých. Sám dal postaviť v blízkosti Cézarey charitatívne stredisko, ktorého súčasťou bola veľká nemocnica považovaná vtedy za div sveta. Nemocnica mala niekoľko oddelení podľa druhu chorôb. Tí čo boli postihnutí malomocenstvom alebo inými nákazlivými  chorobami boli umiestnení osobitne. Obdivuhodná charitatívna činnosť si vynútila uznanie nepriateľského cisára, ktorý daroval Bazilovi na dobročinné ciele, zvlášť pre malomocných pekné cisárske pozemky. Bazilova mnohoraká činnosť sa odzrkadlila aj v jeho spisbe. Okrem teologických traktátov o trojičnej náuke Cirkvi, Bazil napísal viacero homílii, biblických komentárov a asketických príručiek. V jeho písomnej pozostalosti sa zachovalo tiež niekoľko príležitostných rečí, ktoré svedčia o jeho veľkom rozhľade a všestrannom záujme. Dôkazom bohatej korešpondencie je vyše 360 zachovaných listov z ktorých viaceré majú veľkú teologickú a cirkevnú historickú hodnotu.  Svätý Bazil sa významne zapísal aj do liturgie. Východná cirkev odvodzuje od neho osobitný bohoslužobný formulár, ktorý sa používa v niektorých významných dňoch liturgického roku. Sv. Bazil Veľký sa nedožil vysokého veku. Oslabený chorobami a vysilený starosťami i nadmernou námahou zomrel 1. januára v roku 379 vo veku necelých 50 rokov. Až po smrti sa mu dostalo plné uznanie za hrdinský kresťanský život, za vysokú kultúrnu vyspelosť a za nadľudskú prácu, ktorú vykonával na Božiu oslavu a pre telesné a duševné dobro ľudí.  Jedným z prejavov tohto uznania jej titul „Veľký“ ktorý Svätému Bazilovi dáva nie len  kresťanstvo, ale i nekresťansky kultúrny svet.


„Mlčaním vytvárame základ pre slová.“ Sv. Bazil

Katedrála Sv. Bazila v Rusku

Written by 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

15 + twenty =