MARTÝRIUM sv. Polykarpa – Najstaršie zapísané martýrium, okrem martýria sv. Štefana, ktoré je opísané v Skutkoch apoštolských (7. kap). Tento spis je najstaršou  písomnou správou o umučení sv. Polykarpa. Správa obsahuje aj časový údaj o jeho umučení.


Cirkev Božia, bývajúca v Smyrne, cirkvi Bože, bývajúcej vo Filoméliu, a všetkým spoločenstvám svätej a katolíckej  cirkvi. Nech sa rozmnoží milosrdenstvo, mier a láska Boha Otca a Pána Ježiša Krista.

1.kap : Svedectvo Blaženého Polykarpa podnetom pre iných

1.Písali sme vám, bratia, o tých, ktorí vydali svedectvo a o blaženom Polykarpovi, ktorí akoby zapečatil a svojim svedectvom ukončil prenasledovanie. Dá sa takmer povedať, že sa všetko predošlé stalo preto, aby nám Pán zhora ukázal svedectvo, podľa evanjelia. 2. Polykarp počkal aby bol vydaný podobne ako Pán, aby sme sa aj my stali nasledovateľmi, nehľadiac len na seba, ale aj na svojich blížnych. Patrí ku skutočnej a spoľahlivej láske to, že nechce byť len sám spasený, ale chce, aby boli spasení všetci.

2.Kap – Ušľachtilosť kresťanských mučeníkov

1.Blažené a ušľachtilé sú všetky svedectvá, ktoré sa udiali podľa vôle Božej. Musíme byť úprimne zbožní a odovzdávať Bohu moc nad všetkým. 2. Kto by sa nedivil nad ich ušľachtilosťou, vytrvalosťou a láskou k Pánovi ? Niektorí boli zbičovaní do krvi, až bolo vidieť ich orgány až po vnútorné cievy a žily, a vydržali, takže ich okolostojaci ľutovali a nariekali. Oni došli v ušľachtilosti až tak ďaleko, že nikto z nich neprehovoril ani nevzdychol, a tak nám všetkým dokázali, že utrápení v onú hodinu opustili telo ako najušľachtilejší svedkovia Kristovi, ba ešte viac, Pán bol pri nich a rozprával s nimi. 3. I pridržali sa Kristovej milosti a nedbali na svetské mučenie a za jednu hodinu si kúpili večný život. Aj oheň odporných sudcov im bol studený. Dbali totiž o to, aby unikli ohňu večnému a nehasnúcemu a očami srdca vzhliadali na dobrá zachované pre tých, ktorí vytrvajú. Dobrá, ktoré ucho nepočulo a oko nevidelo a ktoré do ľudského srdca nevstúpili. Pán ich však ukázal im, ktorí už neboli ľudia, ale anjeli. 4. Podobne i tí, ktorí boli odsúdení k šelmám, vytrpeli hrozné tresty, podkladali pod ne ostré mušle a trestali ich inými druhmi všelijakých mučení, aby ich tyran pokiaľ možno vytrvalým trestaním prinútil k zapretiu. Diabol totiž vymyslel veľa proti nim.

3.Kap – Germanikos vydáva svedectvo o Kristovi

1.Ale vďaka Bohu so žiadnym nič neurobil. Najušľachtilejší Germanikos ich v bázni posilňoval svojou vytrvalosťou a úspešne bojoval so šelmami. Keď ho chcel prokonzul presvedčiť a hovoril mu, aby ľutoval svoju mladosť, násilím si pritiahol šelmu, pretože chcel rýchlejšie opustiť ich bezprávny a bezbožný život. 2. Tu však celý dav, diviac sa ušľachtilosti kresťanského ľudu, milujúceho a ctiaceho si Boha, zvolal : „Preč z bezbožníkmi !“ (Kto v tej dobe neuznával pohanských bohov, bol bezbožník)…hľadajte Polykarpa!“

4.Kap – Strach Quinta pred šelmami

1.Ale jeden, menom Quintus, Fryžan, ktorý nedávno prišiel z Frýgie, sa zhrozil, keď zbadal šelmy. A pritom to bol on, ktorý spôsobil, že on a niektorí iní pristupovali dobrovoľne. Prokonzul ich veľmi prosil a presvedčil ho, aby prisahal a obetoval. Preto teda bratia, nechválime tých, ktorí sami seba vydávajú, lebo tak evanjelium neučí.

5.Kap – Nebojácnosť Polykarpa pred zatknutím

1.Keď to najpodivuhodnejší Polykarp poprvýkrát počul, nevyľakal sa, ale chcel zostať v meste, väčšina ho však presvedčila, aby odišiel. I odišiel na statok nie príliš vzdialený od mesta a prebýval tam so zopár ľuďmi. Vo dne noci nečinil nič iného, než sa modlil za všetkých a za spoločenstvá po celom svete, ako mal vo zvyku. 2. A keď sa modlil, mal videnie – tri dni predtým, ako bol zatknutý a videl, ako je jeho vankúš  spaľovaný ohňom. I obrátil sa a povedal tým, ktorí boli u neho – „Musím byť za živa upálený.“

6.Kap – Hľadanie Polykarpa

1.A keď ho stále hľadali, prešiel na iný statok. A hneď prišli tí, ktorí ho hľadali. Keď ho nenašli, chopili sa dvoch mladých otrokov, z ktorých druhý pri mučení prehovoril. 2. Napokon bolo nemožné, aby sa skrýval, keď tí, ktorí ho zradili, patrili k domu. Veliteľ polície, ktorý zdedil rovnaké meno a zvaný Herodés, ponáhľal s jeho privedením na štadión, aby sa Polykarp stal spoločníkom Kristovým a dokonal tak svoj osud. A aby tí, ktorí ho zradili, podstúpili ten istý trest ako Judáš.

7.Kap – Zatknutie Polykarpa

1.S tým mladým otrokom sa teda v piatok v čase večere vypravili vojaci a jazdci so svojimi obvyklými zbraňami – ako keby naháňali zlodeja. A v neskorú hodinu ho prepadli a našli ho ležiaceho na hornom poschodí. Odtiaľ mohol ešte odísť na iný statok, ale nechcel – povedal : „Staň sa vôľa Božia.“ 2. Keď ich počul prichádzať, zostúpil a hovoril s nimi. Prítomní sa divili jeho veku a pokoju, a či bolo také súrne zatýkať tak starého muža. Hneď nariadil, aby im v tú hodinu dali jesť a piť koľko by len chceli a požiadal ich, aby mu dali hodinu, aby sa mohol v pokoji pomodliť. 3. Keď to dovolili, vstal (V prvých storočiach sa kresťania modlili po stojačky) a plný Božej milosti sa modlil, až ho dve hodiny nemohli utíšiť. Tí, ktorí to počuli, desili sa, že sa vydali na tak bohumilého starca.

8.Kap – Veliteľ prehovára Polykarpa

1.Keď potom ukončil modlitbu, spomenúc na všetkých s ktorými sa kedy stretol, na malých i veľkých, na slávnych i neslávnych, a na všeobecnú cirkev celého sveta, a prichádzala hodina odchodu, posadili ho na osla a viedli do mesta – bolo to na veľký sabat. 2. Naproti mu vyšiel veliteľ polície Herodés a jeho otec Nikétés, tí ho presadili do kočiaru, sadli si vedľa neho a prehovárali ho. Hovorili, čo je zlého na tom povedať, Cisár je pán, obetovať a vykonať to, čo s tým súvisí, a zachrániť sa ? On im spočiatku neodpovedal, ale keď neprestávali, povedal: „Nevykonám to, čo mi radíte !“ 3. Keď sa im ho nepodarilo presvedčiť, hovorili mu hrozné veci a rýchlo ho vyhodili, takže si pri vystupovaní z kočiaru odrel holeň. Ale ani sa neobrátil a ochotne sa ponáhľal, akoby sa mu nič nestalo, keď ho viedli na štadión. Na štadióne bol taký hluk, že nikto nemohol nič počuť.

9.Kap – Prokonzul žiada Polykarpa aby zaprel Krista

1.Keď Polykarp vchádzal na štadión, zaznel hlas z neba: „Polykarp, buď silný a zmužilý.“ Hovoriaceho nikto nevidel, ale mnohí z našich, ktorí tam boli prítomní, ten hlas počuli. Napokon keď ho privádzali, opýtal sa ho prokonzul, či je Polykarpom. Keď prisvedčil, prehováral ho, aby zaprel. Hovoril – „Šetri svoj vek“ a iné veci v tomto smere, ako to vravievali : „Prisahaj pri Fortune cisárovej, rozmysli si to, povedz : „Preč z bezbožníkmi!“ 3. Keď prokonzul naliehal a hovoril: „Prisahaj a prepustím ťa, zloreč Kristovi!“ Polykarp odpovedal: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil, ako by som sa mohol rúhať svojmu kráľovi, ktorý ma zachránil ?“

10.Kap – Polykarp odmieta prisahať na fortunu

1.Keď prokonzul neprestával a opäť hovoril: „Prisahaj pri šťastí cisárovom“ odpovedal: „Robíš si márne nádeje, že budem prisahať na Fortunu cisára ako tvrdíš; činíš, akoby si nevedel kto som. Počuj jasne: „Som kresťan.“ Ak chceš spoznať zmysel kresťanstva, stanov deň a počúvaj.“ 2. Na to prokonzul: „Presvedčil si ľud!“ Polykarp povedal: „Mal som ťa za hodného slova. Sme totiž naučení vydávať vládam a mocnostiam ustanoveným od Boha príslušnú česť, pokiaľ nám to neškodí, oni však nie sú hodní, aby som sa pred nimi obhajoval.“

11.Kap – Prokonzul sa vyhráža Polykarpovi

1.Prokonzul povedal: „Mám šelmy a im ťa hodím, ak nezmeníš svoje zmýšľanie.“ On potom povedal: „Zavolaj, pre nás je totiž nemožná zmena zmýšľania od lepšieho k horšiemu, avšak je pekné odkloniť sa od zlého k spravodlivému.“ 2. On k nemu opäť: „Nechám ťa strestať ohňom, keď pohŕdaš šelmami, pokiaľ nezmeníš svoje zmýšľanie.“ Polykarp odpovedal: „Hrozíš ohňom, ktorý horí hodinu a za chvíľočku zhasne, nepoznáš totiž, že pre bezbožného je pripravený oheň budúceho súdu a večného trestu. „Ale čo otáľaš ? Vynes, čo chceš!“

12.Kap – Polykarpova odvážnosť zmiatla prokonzula

1.Keď toto i mnoho iného hovoril, naplnil sa odvahou i radosťou a jeho výzor bol plný milosti, čiže nielenže nepadol vydesene pred tým, čo mu hovorili, ale naopak, prokonzul bol zmätený a poslal svojho hlásateľa, aby uprostred štadióna 3x vyhlásil: „Polykarp sa priznal, že je kresťan.“ 2. Keď to hlásateľ oznámil, celé to množstvo pohanov a Židov žijúcich v Smyrne zvolalo v neviazanom, hneve a veľkým hlasom: „To je ten učiteľ Ázie, ten otec kresťanov, vrah našich bohov, ktorý mnohých učí, aby im neobetovali a neklaňali sa!“ To vraveli a volali a žiadali aziarchu Filipa, aby vypustil na Polykarpa levy. Ten povedal, že nemôže, pretože štvanice sa už skončili. 3. Tu sa im podarilo jednotne zvolať, aby Polykarpa zaživa upálil. Malo sa totiž splniť videnie, ktoré sa mu zjavilo na vankúši, pretože ho videl horieť, keď sa modlil a obrátil sa vtedy k verným, čo boli s ním, a prorocky im riekol: „Musím zaživa zhorieť.“

13.Kap – Dav žiada smrť pre Polykarpa

1.To sa udialo tak rýchlo, rýchlejšie, ako sa to povedalo a davy hneď‘ z dielní a kúpeľni znášali dreva a raždia, a zvlášť Židia boli ochotne nápomocní, ako je ich zvykom. 2. Keď‘ potom bola hranica pripravená, odložil Polykarp všetko šatstvo, odviazal pás a snažil sa i zobuť‘, hoci to predtým nerobil, pretože každý z verných sa ponáhľal, kto z nich sa rýchlejšie dotkne jeho kože, pretože pre svoje dobré správania bol i pred martýriom zdobený všetkým krásnym. 3.Hneď mu začali pripevňovať veci používané k upaľovaniu. A keď‘ ho mali ešte pribiť, povedal: „Nechajte ma tak, ten, ktorý dáva vydržať oheň, dá aj bez vášho zaistenia v pokoji vydržať hranicu.“

14.Kap – Polykarpova modlitba

1.Oni ho teda nepribili, ale priviazali. Dal ruky dozadu a bol spútaný ako vybraný baránok z veľkého stáda k obeti, k príjemnej zápalnej obeti pripravenej Bohu a vzhliadnuc k nebesiam povedal: „Pane Bože všemohúci, Otec svojho milovaného a dobrorečeného služobníka Ježiša Krista, skrze ktorého sme prijali poznanie teba, Bože anjelov a mocností všetkého stvorenia a celého rodu spravodlivých, ktorí žijú pred tebou: 2. Dobrorečím ti, že si ma uznal za hodného tohto dňa a tejto hodiny, že môžem zaujať‘ miesto v počte svedkov na kalichu tvojho Krista na vzkriesenie života večného duše i tela v neporušiteľnosti svätého Ducha. Medzi ne, nech som dnes prijatý pred tebou v obeti príjemnej, ako si to pripravil a predzjavil a naplnil, ty neklamúci a pravdivý Bože.“ 3. Preto ťa i za všetko chválim, dobrorečím ti a oslavujem ťa skrze večného a nebeského veľkňaza Ježiša Krista, tvojho milovaného služobníka, skrze neho buď sláva tebe, jemu i svätému Duchu teraz i vo veky vekov. Amen“

15. Kap – Zvláštny úkaz pri upálení Polykarpa

1. Keď vyslal nahor amen a skončil modlitbu, ľudia oheň podpálili. A keď vyšľahol veľký plameň, tí z nás, ktorým to bolo dané vidieť, videli div, a boli sme zachovaní, aby sme zvestovali ostatným, čo sa stalo. 2. Oheň totiž vytvoril tvar prístrešku, ako lodná plachta naplnená vetrom, a akoby okolo obstavil telo mučeníkovo a prostriedok nebol ako horiace telo, ale ako pečený chlieb alebo ako zlato a striebro prepaľované v peci. A pocítili sme takú vôňu, ako keby zavanulo kadidlo či iná zo vzácnych vôní.

16.Kap – Prebodnutie Polykarpa dýkou kata

1.Konečne, keď bezbožní videli, že jeho telo nemôže byť strávené ohňom, prikázal, aby k nemu prišiel dobíjač a prebodol ho dýkou. Keď tak urobil, vyšla holubica a množstvo krvi, takže oheň zhasol a všetok dav sa divil, či je taký rozdiel medzi neveriacimi a vyvolenými, z ktorých jeden bol najpodivuhodnejší svedok Polykarp, v našich časoch apoštolský a prorocký učiteľ, episkopos katolíckej cirkvi v Smyrne. Každé slovo, ktoré povedal, bolo dokonané a dokoná sa.

17. Kap – Úcta k mučeníkovým ostatkom

1.Keď ten závistlivec a neprajník a zlý, protivník rodu spravodlivých, videl veľkosť jeho svedectva a od počiatku bezúhonné konanie, ako je korunovaný korunou neporušiteľnosti a ako si odniesol nepopierateľnú cenu, postaral sa, aby sme nemohli odniesť ani jeho ostatky, hoci mnohí túžili tak urobiť a mať tak spoločenstvo s jeho svätým telom. 2. Tajne totiž podnietil Nikétu, otca Héródovho a brata Alčina, aby vládcu prehovoril, že nemá vydať‘ jeho telo – aby, povedal, neopustili ukrižovaného a nezačali uctievať tohto. To povedali podnecovaní a nabádaní Židmi, ktorí videli, že ho chceme vytiahnuť z ohňa. Nevedeli, že nikdy nebudeme môcť ani opustiť‘ Krista, ktorý bol bez poškvrny a trpel za hriešnikov, za spasenie všetkých zachránených celého sveta, ani uctievať kohokoľvek iného. 3. Jemu sa totiž klaniame, pretože je synom Božím; mučeníkov milujeme ako učeníkov a napodobiteľov Pána pre neprekonanú horlivosť voči svojmu kráľovi a učiteľovi – kiežby sme sa i my stali ich spoločníkmi a spolu učeníkmi

18.Kap – Kosti mučeníka Polykarpa vzali kresťania.

1.Keď stotník videl neznášanlivosť prichádzajúcu od Židov, položil ho, ako je ich zvykom, na prostriedok i zhorel. 2. A tak sme neskôr vzali jeho kosti, vzácnejšie ako drahé kamene a cennejšie nad zlato, a pochovali sme ich, kam sa patrilo. 3. Tam, ak sa budeme môcť zhromaždiť, nech nám Pán dá v jasote a radosti sláviť výročie jeho mučeníctva, na pamiatku tých, ktorý už dokonali zápas a na cvičenie a prípravu budúcich.

19. Kap – Polykarp vytrvalosťou  získal neporušiteľný veniec

1.Tol’ko teda o blaženom Polykarpovi, ktorý – s tými z Filadelfie svedčil v Smyrne ako dvanásty, ale na neho pamätajú všetci najviac, takže i pohania o ňom všade hovoria. Nebol to len slávny učiteľ‘, ale i vynikajúci svedok, ktorého svedectvo, (vydané) podľa Kristovho evanjelia, túžia všetci napodobniť. 2. Svojou vytrvalosťou premohol nespravodlivého vládcu a tak dostal veniec neporušenosti. S apoštolmi a všetkými svätými jasá a oslavuje Boha a Otca vládcu všetkého a dobrorečí nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi našich duší, vládcovi našich tiel a pastierovi všeobecnej cirkvi po celom svete.

20. Kap – Odporúčanie autorov spisu o Polykarpovom mučeníctve.

1.Zaslúžite si, aby vám bolo dôkladne vyrozprávané, čo sa stalo; zatiaľ‘ sme vám povedali to hlavné skrze svojho brata Markiona. Keď‘ to prečítate, pošlite tento list i vzdialenejším bratom, aby i oni oslavovali Pána, ktorý si vyvolí zo svojich vlastných služobníkov. 2. Tomu, ktorý nás všetkých môže milosťou a darom voviesť do svojho večného kráľovstva skrze svojho Syna, jednorodeného Ježiša Krista, tomu nech je sláva, česť‘, moc, veľkosť na veky. Pozdravujte všetkých svätých. Pozdravujú vás tí, ktorí sú s nami, a ten ktorý písal Eurestos, s celým svojím domom.

21. Kap – Čas umučenia Polykarpa

1. Blažený Polykarp bol umučený druhého Xanthika, sedem dní pred marcovými kalendami, cez veľký šabat, o ôsmej hodine. Zatkol ho Hérod za veľkňaza Filipa Tralliana, keď‘ bol prokonzulom Statius Quadratus, a keď‘ naveky kraľoval náš Pán Ježiš Kristus, ktorému (buď) sláva, česť‘, veľkosť a večný trón od pokolenia do pokolenie. Amen.

22. Kap – Odporúčania prepisovateľov Martyrológia

1.Modlime sa, aby ste sa mali dobre, bratia, a držali sa podľa slov evanjelia Ježiša Krista, s ktorým (nech je) sláva Bohu a Otcovi a svätému Duchu pre spasenie svätých vyvolených, ako svedčil blažený Polykarp – nech nás nájdu v jeho stopách v kráľovstve Ježiša Krista. 2. Toto prepísal Gáios z Eirénaia, Polykarpov žiak, ktorý takisto pracoval s Eirénaiem. Potom ja, Sókratés Pionios, som to opísal z vyššie uvedeného (exemplára), ktorý som vyhľadal, keď‘ sa mi vo videní zjavil blažený Polykarp, ako to nižšie popíšem. Zhromaždil som to, čo bolo časom takmer už zničené, aby Pán Ježiš Kristus i mňa zhromaždil so svojimi vyvolenými vo svojom nebeskom kráľovstve; jemu búd‘ sláva s Otcom a svätým Duchom na veky vekov. Amen.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt saint polycarp

Dávid Holubjak 

Zdroj: Diela apoštolských otcov

Written by 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

three × 1 =