Keby som sa niekoho z vás opýtal, akého známeho svätca z obdobia stredoveku poznáte, určite by mi väčšina z vás povedala mená ako je sv. František z Assisi, Sv. Klára, či sv. Tomáš Akvinský alebo sv. Anton Paduánsky. Stredovek, ktorý sa považuje za zlatú éru Cirkvi,nám dal mnohých veľkých svätcov.Spomedzi týchto veľkých mužov a žien viery sa ukrýva aj jedno malé,jednoduché dievčatko, ktoré sa volá Imelda Lambertini. Poznáte ju?

Blahoslavená Imelda sa narodila v roku 1321 v Bologni, v meste, kde vznikla aj samotná rehoľa dominikánov, do ktorej neskôr Imelda ako veľmi mladá vstúpila. Blahoslavená Imelda bola dcérou Castori a Egana Lambertiniovcov. Už od raného detstva si nežiadala nič iné, ako prijať do svojho srdca Ježiša prítomného v Eucharistii. Vždy keď prišla za kňazom, aby jej túto najvrúcnejšiu túžbu splnil, stretla sa s odmietnutím. Nie však preto, že by jej kňaz nechcel dať Ježiša, jednoducho nemohol. Vtedajšia cirkevná prax dovoľovala prijímať Eucharistiu až od 14 rokov, čo Imelda nespĺňala. Bola ešte príliš mladá na to, aby mohla ísť na prvé sväté prijímanie. Musela si ešte počkať. Možno si viete predstaviť, aké bolestné to pre ňu bolo, keď musela čakať tak dlho na niekoho,koho milovala celým svojím bytím. Slová kňaza takmer vždy vykúzlili na jej tvári slzy. Boli to slzy bolesti a lásky. Vždy keď jej kňaz odmietol dať Najsvätejšiu sviatosť, odišla od neho s plačom.


Ako rástla, začal sa postupne v jej srdci ožívať Boží hlas, ktorý ju volal do zasväteného života. Ježiš si z nej chcel urobiť svoju nevestu a Imelda odpovedala jednoznačným áno! Chcem byť iba tvoja Ježišu… hovorila si vo svojom vnútri. Rozhodla sa preto vstúpiť do rehole dominikánok, ktorá bola v Bologni veľmi známa. Keď vstupovala do zasväteného života, mala vtedy len 10 rokov. Do kláštora vstúpila v roku 1331 a čoskoro sa stala pre svoje sestry veľ kým vzorom v duchovnom živote, ale aj v čnostiach lásky, pokory a jednoduchosti. Veľa študovala a ešte viac sa modlila. Najradšej trávila čas pred bohostánkom, kde bol ukrytý jej milovaný Ježiš. Ten, ktorého chcela prijať do svojho srdca. Ježiš povedal: Proste a dostanete, klopte a otvoria vám. Imelda deň čo deň prosila svojho Pána, aby ho mohla prijať do svojho srdca. Po ničom inom netúžila viac. Klopala na dvere bohostánku, na srdce kňazov, aby jej dali Ježiša… Nenechala sa len tak odradiť. Jej volanie obmäkčilo Božie srdce a vypočulo jej vrúcne želanie.


V Máji v roku 1333 sa komunita sestier zhromaždila na svätú omšu. Keď vyšli sestry prijať Ježiša, Imelda ostala v chóre úplne sama. Jej mladé telo sa triaslo a slzy jej stekali po tvári, pretože nemohla prijať Ježiša do svojho srdca. Nik jej však nevenoval pozornosť. Keď sa svätá omša skončila, všetci odišli, len Imelda ostala ponorená v modlitbe. V tom momente naplnila ovzdušie kláštora nádherná vôňa, ktorú si všimli aj ostatné rehoľné sestry. A nie lento. Všimli si, že aj Imelda je preč.Rozhodli sa ju preto hľadať a išli do kaplnky kde boli svedkami ne-zvyčajného úkazu. Videli plačúcu Imeldu, nad ktorou sa vo vzduchu vznášala Hostia. Kňaz ktorý pred chvíľou slúžil svätú omšu prišiel k Imelde s paténou v ruke a Hostia mu zostúpila na ňu. Všetci pochopili, že je to jasný dôkaz toho, že Boh chce prísť do srdca tejto mladej dievčiny, že chce prísť do tohto nádherného srdca. Uvideli veľké svetlo a pochopili, že Imelda môže prijať Ježiša prvýkrát v živote. Och, aká to bola radosť! Konečne prišiel ten, koho tak vrúcne milovala.


Po svojom prvom svätom prijímaní upadla do extázy a následne na to aj zomrela. Pochovali ju v kláštore Valdipietra a na jej náhrobok napísali tieto slová: Zosnulej sestre Imelde Lambertini bola zoslaná z neba Hostia, ktorú jej podal kňaz. Túto vetu potom čítali vo všetkých kostoloch v okolí. Čoskoro sa po jej smrti začala ku nej šíriť úcta. Na jej príhovor sa udialo množstvo zázrakov, a tak sa začal jej proces blahorečenia. Imeldine telesné pozostatky preniesli do bolonského farského kostola sv. Žigmunda, kde sú vystavené podnes. Podľa informácií tohto kostola a aj iných zdrojov sú prehlásenia, že
jej telo je dodnes neporušené. Pápež Lev XII. ju dňa 20. decembra 1826
vyhlásil za blahoslavenú a za patrónku detí prvýkrát pristupujúcich k stolu Pánovmu. V r. 1891 vzniklo v Taliansku Bratstvo bl. Imeldy, ktorého cieľom bolo vyprosiť deťom milosť dôstojného prvého svätého prijímania. V roku 1942 bola na Slovensku založená aj Kongregácia sestier dominikánok, ktoré nesú jej meno.


Ticho svätej hostie, prenikni ma. Skrytosť svätej hostie, obklop ma.
Pokora svätej hostie, ochráň ma. Chudoba svätej hostie, naplň ma.
Čistota svätej hostie, obmy ma. Žiara svätej hostie, osvieť ma.
Tvár skrytá vo svätej hostii, zjav sa mi.
Srdce celé planúce vo svätej hostii, zapáľ ma svojou láskou.
Ó, svätá hostia, živé Telo a Krv obetovaného Baránka, klaniam sa ti.
Ó, svätá hostia, živé Telo a Krv obetovaného Baránka, obetujem ťa Otcovi.
Ó, svätá hostia, živé Telo a Krv obetovaného Baránka, prosím zjednoť ma
so sebou teraz i v hodinu mojej smrti. Amen


Dávid Holubjak

Written by 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

15 − nine =